Narodil neslobody a nespokojnosti v Nemecku. Prslu?nci

Narodil neslobody a nespokojnosti v Nemecku. Prslu?nci

Narodil sa 28. Augusta 1749 vo Frankfurte.

Pochdzal z bohatej a v?enejme?tianskej rodiny.Na ?elanie svojho otca vy?tudoval prvo v Lipsku, kde sa zoznmil sHerderom, filozofom a teoretikom hnutia Sturm und Drang (Brka a Vzdor).Toto hnutie vzniklo v dsledku tlaku, neslobody a nespokojnosti v Nemecku.

We Will Write a Custom Essay Specifically
For You For Only $13.90/page!


order now

Prslu?nci hnutia sa postavili proti nadvlde rozumu a chceli dosiahnu?uplatnenie v?etkho prirodzenho, ?o sa v ?loveku nachdza, ide o cit,v?e?, lsku a slobodu. Goethe predstavite? preromantizmu akonajvznamnej? ?len tohoto hnutia napsal du Promteus, kde zobrazuje svojhnev vo?i vtedaj?ej spolo?nosti a odpor proti feudalizmu. Jeho ne??astnlska k Charlotte Buffovej bola podnetom na napsanie romnu, Utrpeniemladho Werthera. Ide o ve?mi silne sentimentlny prbeh v ktorom mladkWerther sa ?ialene za?bi do diev?iny Lotte, ktor v?ak u? je zasnben sinm mu?om.

Nakoniec ho lska privedie do zhuby. Dielo vyjadruje skazenos? vtedaj?iehospolo?enskho zriadenia. Roku 1775 prichdza Goethe do Weimaru a stva saministrom. Nedochdza tu k dostato?nmu pochopeniu jeho reforiem akultrnemu zve?a?ovaniu. Neskr odchdza, aby sa mohol v pokoji lie?i? zdepresie.

Za?na sa sstre?ova? na antiku. V tomto obdob napsal drmy:Ifignia v Tauride, Torquato Tasso a Egmont. Jeho najvznamnej?m dielom jever?ovan drma Faust.

Goethe vy?e osemdesiatdvaro?n 22. marca 1832zomiera vo Weimare, kde je aj pochovan ved?a Schillera, s ktormspolupracoval. Jeho my?lienky boli pre Goetheho zdrojom in?pircie.FAUSTVrcholn dielo najv??ieho nemeckho bsnika, na ktorom Goethe pracovalcel svoj ?ivot a dokon?il ho rok pred svojou smr?ou, v roku 1831. Samotnpoves? o doktorovi Faustovi (historick osoba ?ijca v rokoch 1480-1540),ktor zapredal svoju du?u diablovi, je ove?a star?ia. M?eme rozl?i?nieko?ko ?tdi vzniku knihy: n?rtky k prvmu dielu (tzv.

Urfaust) z roku1775; Fragment prvho dielu tla?en roku 1790; dohotoven prv diel Fausta, ktor bol vydan roku 1808 a kone?ne uk?ky z druhho dielu z rokov 1827a 1828. Goethe nazval svoje dielo epickou, dejovo rozmanitou a my?lienkovonro?nou tragdiou ?lenenou do dvoch dielov.Prv diel (obsahuje 25 scn) sa za?na Venovanm, Predohrou na divadle aProlgom v nebi. Na po?iatku (Prolg v nebi) sa nechva Boh vyprovokova?diablom – Mefistofelom k stvke o ?udsk du?u.

?udstvo je zastpendoktorom Faustom. Boh ver, ?e sa Faust ned zvies? satanovmi s?ubmive?nej mladosti a zostane vern svojej viere. U?enec ale prve v tejto dobedospieva k nzoru, ?e napriek tomu, ?e cel ?ivot zhroma??oval informcie,?tudoval v?etky mo?n vedy a zskal rozli?n tituly, vlastne sa ni?nedozvedel a nenau?il. A ?o hor?ie – tieto neu?ito?n vedomosti e?tevnucoval svojm ?iakom.

V tomto rozpolo?en ho nachdza Mefistofeles, ktormu s?ubuje splnenie v?etkch jeho prian a zjaven vec, ktor in nevidia.S podmienkou, ?e a? njde uspokojenie, bude na opltku on sl?i? Mefistovi.Faust prijma a obaja sa vydvaj na cestu svetom.

Nav?tvia kr?mu,?arodejnicu a nakoniec prdu a? do meste?ka, kde stretvaj Marktku.Faustovou jedinou t?bou je zska? ju, a strvi? s ?ou aspo? jednu noc.S pomocou Mefistofela sa mu to podar. Tm sa ale dostva k tej najni??ejvrstve. Upad v opovrhnutie, zabije svoju matku a utop jej a Faustovodie?a. Faust medzitm zabije jej brata, ?m zav??i rodinn tragdiu.

Markta je odsden k poprave. Faust sa ju pok?a zachrni?, ale ona toodmieta. Je spasen, preto?e nepod?ahne diablovmu poku?eniu a odovzdva saBohu.

Faust sa chce otrvi? ale vtom sa mu zjav chr anjelov, ktor ho chce odtohoto myslu odradi?, preto?e v ?om evokuj spomienky na detstvo. Fausth?ad vyslobodenie v mgii, vyvol mocnho ducha, ale ten ho odmietne,preto?e je pre neho prive?mi vystra?en a boh. Mefisto so svojimi s?ubmiprichdza Faustovi vhod.

Bez rozm??ania sa mu up?e, preto?e diablovapodmienka, ?e vo chvli, kedy bude doktor spokojn, sa role obrtia, mupripad ve?mi smie?na svojou vzdialenos?ou a neskuto?nos?ou. Pod vplyvomMefista sa z neho stva sebec, neve?mi mu zle? na ostatnch ?u?och,ktormi opovrhuje pre ich nevedomos?, smrte?nos?, pominute?nos?. Stleh?ad to prav poznanie, v ktorom by na?iel uspokojenie, t?i po poznanzmyslu svojej existencie, vlastne h?ad Boha – prostrednctvom diabla.V druhej ?asti je Faust ne??astn z Marktkinej smrti, Mefistofeles sa hopok?a rozptli? a zavedie ho na cisrsky dvor, kde m doktor zabudn? natto tragdiu. Je sce zahrnut v?a?nos?ou za objavenie papierovch pe?aza lskou najkrsnej?ej ?eny staroveku Heleny, ale spokojnos? stlenenachdza. Nakoniec – u? ako star a oslepen – ?iada cisra o ba?inatkus morskho brehu, ktor odvodn a zrodn. Kone?ne nachdza zmysel svojho?ivota.

Pod?a zmluvy m teraz jeho du?a s? diablovi, ale v?aka svojmuu??achtilmu zmeru pomha? druhm ?u?om je zachrnen pred peklom aspasen. Ukazuje sa, ?e nikdy nie je neskoro obrti? sa na sprvnu cestu,ak ?lovek naozaj primne ?utuje svojich hriechov a je rozhodnut s nimiskon?i?.POSTAVYFaust – u?en, svojim okolm v?en mu?, ktor je po rokoch ?tdianeuspokojen obmedzenos?ou ?udskho poznania a svojich mo?nost. Dospievak sokratovskmu “Viem, ?e ni? neviem”.

Namiesto toho, aby ho toto zistenienaplnilo pokorou a ?asom z vesmru, Boha alebo nie?oho, v ?o ver, sazmieta v pocitoch mrnosti a zbyto?nosti svojej existencie.Mefistofeles – v bsni zastupuje lohu diabla, zvodcu a poku?ite?a, ktorsa v duchu smeje ?udskej bohosti. Mo?no je prekvapen, ?e nieje tak ?ahkuspokoji? Fausta , ktor dycht po veden. Satan si je vedom toho, ?e muprav poznanie nem?e poskytn, a podstrkuje mu rzne lkadl – ve?nmlados?, bohatstvo a krsne ?eny, ale Fausta nezlom.Marktka – je presnm opakom Mefista.

Jej lska k Faustovi je ?ist aprimn, Marktkino pochybenie pramen z nej a preto jej je odpusten. PreFausta obetuje v?etko – matku, die?a aj brata, ale nakoniec si uvedomuje,?e ?ije v inom svete ako Faust, ?e obaja s si vzdialen, ?e ka?d m inmyslenie.

No Comments

Add your comment

x

Hi!
I'm Alfred!

We can help in obtaining an essay which suits your individual requirements. What do you think?

Check it out